Začiatkom roka 1848 zasiahla Európu vlna revolúcie a nevyhla sa ani Rakúskej monarchii. K niektorým bojovým stretom revolúcie došlo aj v našom okolí ako bitka o Branisko. Po nej došlo k bojovému stretu aj v údolí Torysy. Práve tam sa očakával príchod ruských vojsk od severu, z Poľska. V tomto zložitom období sa často menili pozície jednotlivých zoskupení ľudí v mestách Šarišskej župy. Niečo podobné sa odohrávalo aj v Lipanoch a Sabinove.
Do Uhorska 17. júna 1849 prenikla z viacerých smerov vyše stodesaťtisícová ruská armáda pod velením generála a varšavského kniežaťa Puškieviča. Ruské vojská pozval do Uhorska František Jozef I., ktorý požiadal ruského cára Mikuláša I. o vojenskú pomoc na potlačenie maďarskej revolúcie. Jeden takýto vojenský voj zložený prevažne z jazdectva, prechádzal zo severu cez Lipany. K maďarským vojakom sa 20. júna 1849 pridali aj obyvatelia z obce Rožkovany a ľudia z Lipian. Bolo to pri vtedajšej štátnej ceste v blízkosti železničnej zastávky v Rožkovanoch. Maďarské vojsko nedokázalo odolávať presile ruských vojsk a ustúpilo k Sabinovu a Prešovu.
Pri 10. výročí bitky bol pri Rožkovanoch postavený pamätník, ktorý pri 50. výročí v roku 1899 nahradil nový. Po skončení prvej svetovej vojny a po príchode vojakov bol pamätník odstránený. V našej obci sme si dňa 20.6.2024 uctili všetkých padlých hrdinov, ktorí bojovali za našu lepšiu budúcnosť. Starosta obce na slávnosti povedal:
Vážení hostia, milé dámy a páni, vážení prítomní,
som veľmi šťastný, že Vás môžem všetkých privítať na tomto slávnostnom odhalení znovupostaveného pamätníka v Rožkovanoch.
Chcel by som začať tým, že vám vyjadrujem veľkú vďačnosť za to, že ste dnes prišli do našej malebnej obce Rožkovany a, že spolu si pripomenieme historickú udalosť Bitky pri Rožkovanoch.
V tejto lokalite medzi Lipanami a Rožkovanami za súmraku 20. júna 1849 sa odohrala bitka, v ktorej sa domobrana spolu s niektorými obyvateľmi našej obce a blízkeho okolia postavila na odpor ruským vojakom.
Udalosti Uhorskej revolúcie z roku 1848 spolu s touto bitkou priniesli veľa významných zmien akými boli zrušenie poddanstva, zavedenie základných občianskych práv a slobôd, rovnosť pred zákonom, volebné právo do parlamentu a stoličných zastupiteľstiev bez rozdielu národností či náboženskej príslušnosti. Zrušila sa absolutistická moc cisára a Rakúska.
Musíme však pripomenúť aj posilňovanie postavenia maďarského národa na úkor ostatných národností. Násilnú maďarizáciu v školách, na úradoch v spoločenskom živote ešte aj dnes majú v pamäti naši občania pamätníci. Práve oni nám zanechali odkaz húževnatosti, vzdoru a nekonečnej viery v ideály slobody a spravodlivosti, viery v Slovenský národ. Z histórie je potrebné sa poučiť. Nesmieme však zabudnúť na skutočnosť, že žiadny národ nemôže násilne potláčať identitu iného národa. Poučme sa z histórie a vyberme si to dobré.
Všetci sme súčasťou Európskeho spoločenstva. Budujme mosty medzi národmi. Mosty, ktoré spájajú národy a národnosti na princípe vzájomnej úcty, tolerancie a priateľstve. Veď súcitnosť, odvaha a odhodlanie môžu meniť svet k lepšiemu.
Tento pamätník nech slúži ako pripomienka všetkým obetiam vojen. Mojím prianím je, aby všetky národy kráčali v pokoji a mieri v ústrety novej spoločnej budúcnosti. Aby sme už nikdy nemuseli stavať pamätníky obetiam bitiek a vojen.
Na záver sa chcem poďakovať združeniu Sine Metu pod vedením Orsa Orosza za obnovu pamätníka, za to, že dnes tu môžeme všetci spoločne odhaliť tento pamätník pre budúce generácie.
Bolo mi cťou spolupracovať na tomto projekte.
