Radosť, zážitky a spokojnosť boli príznačné pre návštevu nášho rodáka, duchovného otca a jezuita Petra Giraška. Na základe jeho pozvania Rožkovianci v sobotu 27. septembra 2025 putovali do Trnavy, najstaršieho kráľovského slobodného mesta.
Po príchode do cieľa naši seniori pohostili pútnikov domácimi kysnutými koláčmi, za čo im patrí veľká vďaka. Takto posilnení na tele sa veriaci pobrali do Hrubého kostola, ako nazývajú Trnavčania Baziliku svätého Mikuláša, kde sa uchováva milostivý a veľmi vzácny obraz Panny Márie Trnavskej. Tu sme spolu s veriacimi zo Sielnice z Banskobystrickej diecézy mohli byť prítomní na sv. omši, ktorej predsedal otec Marián Gregor, farár v Sielnici. Naša rodáčka slečna kantorka Antónia rozozvučala baziliku mariánskymi melódiami s miestnym vzácnym a najstarším chórovým trnavským organom, ktorý je svojho druhu raritným. O to bolo vzácnejšie, že práve v tomto chráme hrával aj Mikuláš Schneider-Trnavský, zhotoviteľ jednotného katolíckeho spevníka. V kázni sa prihovoril otec Peter Girašek. Po svätej omši sme si prezreli historickú časť mesta, kde pozoruhodnou bola katedrála svätého Jána Krstiteľa s najvyšším dreveným barokovým oltárom na Slovensku. Pútnici mali možnosť pozrieť si aj jezuitský kláštor, ktorý pôvodne slúžil trinitárom – rádu vykupujúcemu otrokov z arabsko-tureckého zajatia, priestory centra pre rodinu, ako aj zachránenú knižnicu z Kanady, ktorú zozbierali slovenskí disidenti. V refektári kláštora nás otec Peter pohostil chutným gulášom, kávou a dokonca aj miestnym čapovaným pivom, za čo mu ešte raz ďakujeme.
Pútnici na čele so starostom obce Stanislavom Giraškom odovzdali duchovnému otcovi Petrovi Giraškovi finančný príspevok pre účely chodu dobročinných projektov jezuitov v Trnave, ktoré sú osobitne zamerané na pastoráciu študentov ako univerzitného mesta a dobročinnosť smerovanú pre rodiny ohrozené chudobou a marginalizáciou zo spoločnosti.
Aj keď sme cestovali skoro na druhý koniec Slovenska, všetci boli radostní a veľmi spokojní.
